V ďalšej z relácií z cyklu O slobode spoločnosti s názvom Môžu byť progresívci zmenou? sme tentokrát aj s Daliborom Juráškom bližšie preskúmali, čo by mohla Slovensku reálne priniesť k moci sa hlásiaca, nastupujúca garnitúra. Snažili sme sa pritom oddeliť politický marketing, pozerali sme sa cez dáta a makroukazovatele. Pokúsili sme sa teda o to, čo by sme pred voľbami očákali od politických mimovládok - špecializovaných ekonomických a politických think-tankov, protikorupčných watch-dogov, atď.

Najskôr sme prešli všetky doterajšie sľuby veľkých zmien (od Mečiara k Dzurindovi, od Dzurindu k Ficovi) a ukázali výslednú realitu. Je poučné si to pripomenúť. Aby sme neboli po N-tý krát opäť sklamaní, lebo sme "chceli veriť".

Potom sme na jednotlivých ukazovateľoch v korupcii, ekonomike, školstve, zdravotníctve, kriminalite a ekológii podrobnejšie prechádzali výsledky Ficových vlád a porovnali ich s predchádzajúcimi obdobiami. Vychádzali sme len z dát, bez marketingových nánosov. Aktuálny mediálny obraz je v liberálnych, "objektívnych" médiách jednoducho neobjektívny a deformovaný.

Následne sme analyzovali možnosti zmien sľubovaných progresívcami a vôbec celou “demokratickou” opozíciou a to v neideologických ako aj ideologických oblastiach.

Prišli sme k záverom:

1. V kľúčových oblastiach fungovania štátu (ekonomika, školstvo, zdravotníctvo, veda...) sa zmeny budú docieľovať len ťažko a hlavne v dlhodobom horizonte. Samotný boj s korupciou v tendroch, ak by aj opozícii teoreticky vyšiel (zmieňujeme sa aj, prečo máme pochybnosti), ich zásadne nevyrieši. Pritom sú to tie zmeny, ktoré sú väčšinou obyvateľstva požadované.
2. Zato v ideologických oblastiach (sloboda prejavu, ideologizácia školstva, LGBT, multi-kulti, migrácia) sa zmeny môžu udiať rýchlo a zásadné. To sú ale zmeny, ktoré sa s medovými sľubmi “dostupných zásadných" zmien len zvezú a ktoré väčšina obyvateľstva odmieta.
3. Samotná dominantná téma boja proti korupcii je progresívcami podávaná selektívne. Akcentuje sa len korupcia vo verejných tendroch, ale okrádanie verejného rozpočtu (a teda nás všetkých) korporáciami, ktoré pred zdanením odlievajú u nás tvorené zisky fiktívnymi operáciami a/alebo do daňových rajov, je spomínané len okrajovo alebo vôbec. Pritom je to najväčšia časť peňazí (veľké korporácie tvoria gro nášho HDP), ktorá nám uniká a ktorá by mohla byť použitá na urýchlenie rozvoja spoločnosti.