Skočiť na hlavný obsah

Ako si politické mimovládky predstavujú nezávislosť súdnictva?

Výborný príklad priamo z Európskeho súdu pre ľudské práva poskytuje dokument organizácie European Centre for Law & Justice (ECLJ), ktorý ako krátku správu referencoval Štefan Danišovský v Denníku Postoj.

Z dokumentu vyplýva, že zo 100 trvalých sudcov pôsobiacich na ESĽP medzi rokmi 2009 a 2019 je minimálne 22 (teda viac ako pätina) bývalých vedúcich pracovníkov alebo spolupracovníkov siedmich mimovládnych organizácií:

  • Až 12 sudcov je napojených na Nadáciu otvorenej spoločnosti,
  • 7 na Helsinské výbory,
  • 5 na Medzinárodnú komisiu právnikov,
  • 3 na Amnesty International
  • a po jednom na Human Rights Watch, Interights a Centre AIRE.

Dôležité sú však vzájomné prepojenia – Nadácia otvorenej spoločnosti tie ostatné menované organizácie financuje. To vytvára odôvodnený predpoklad, že uvedené subjekty sú ideologicky prepojené. Vo výsledku to spochybňuje nezávislosť celého orgánu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

O tom, že uvedené mimovládne organizácie zjavne necítia konflikty záujmov (v rozpore s nimi často proklamovanou potreby nezávislosti súdov), svedčí analýza ECLJ. Od roku 2009 bolo riešených 185 prípadov, v ktorých ako predkladateľ alebo tretia strana vystupovala aspoň jedna z uvedených mimovládok a z toho v 88 prípadoch spolurozhodovali sudcovia – ich bývalí spolupracovníci.

Teda skoro v polovici prípadov (!), kde uvedené mimovládky aktívne vystupovali, sa mohli spoliehať na názorovú “rezonanciu” svojich bývalých spolupracovníkov, medzitým už sudcov ESĽP.

Je mimoriadne dôležité si uvedomiť, že práve Nadácia otvorenej spoločnosti – bohato sponzorovaná kontroverzným finančníkom Georgom Sorosom – sa na ESĽP špecializuje práve na prípady, ktoré majú tendenciu pôsobiť ako precedens v oblasti sociálnych zmien. A zdôraznime, že často ide o zmeny, ktoré podľa prieskumov nemajú väčšinovú podporu obyvateľstva.

S kolegom Daliborom Juráškom na to poukazujeme dlhodobo. Práve takýmito spôsobmi je občianska spoločnosť vychyľovaná od vôle väčšiny k presadzovaniu vízií úzkej skupiny finančných oligarchov. Oligarchov preto, lebo keď malý počet bohatých vnucuje svoju vôľu väčšine, tak takýto systém sa už od antiky volá nie gréckym slovom demokracia, ale oligarchia.

Poznámky:

Uverejnené 25. februára 2020 na komentare.marman.sk

Pôvodná analýza je písaná vecne, je odzdrojovaná a dáva aj konštruktívne konkrétne návrhy, ako zabrániť konfliktom záujmov. Na jej hodnote nič nemení, že ju písali americkí konzervatívni aktivisti a riaditeľ organizácie je súčasťou Trumpovho tímu.

Foto: Európsky súd pre ľudské práva, CherryX, CC BY-SA 3.0, Wikipedia