Rektori UK a STU tesne pred voľbami politizujú akademickú pôdu
Rektor Univerzity Komenského Marek Števček spolu s rektorom Slovenskej technickej univerzity Miroslavom Fikarom tento týždeň formou videa vyzvali študentov, aby šli voliť. Za tým účelom sa im rozhodli na piatok 28. februára udeliť „mimoriadne rektorské volebné voľno“, pretože dať svoj hlas je „mimoriadne dôležité“.
Ide o dve počtom študentov najväčšie univerzity na Slovensku, ktoré sú zároveň často hodnotené ako najlepšie. Rektori sa tak svojou výzvou obracajú na viac ako 30 000 študentov, čo je pri 60 % účasti viac ako 1 % voličských hlasov.
Na prvý pohľad to vyzerá ako legitímna výzva k uvedomelému občianskemu správaniu. Je tiež faktom, že vo svojom krátkom prejave rektori nespomínajú žiadnu konkrétnu politickú stranu a v princípe ani nenaznačujú, ako voliť.
„Inkluzívna“ firemná kultúra prichádza na Slovensko, sú za tým aj politické mimovládky
Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.
Takéto diverzitné politiky sa pre našinca zdajú byť možno príliš „exotické“. Ťažko si ich v praxi predstaviť na Slovensku, ktoré nemá históriu multikulturalizmu porovnateľnú so západnými krajinami, kde už desaťročia prichádzajú imigranti z tretieho sveta.
Rovnako sme sa nepodieľali na kolonializme či otroctve, ktoré sú často udávané ako ospravedlnenie pre pozitívnu diskrimináciu menšín.
Aj na Slovensku však už prebiehajú kroky, ktoré sú predpokladom celoplošnejšieho uplatnenia takýchto diverzitných politík.
„Inkluzívne“ politiky firiem: absurdné pretláčanie multikulturalizmu
V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.
Občianska kampaň ’98 na Slovensku ako geopolitický nástroj Západu
V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).
V tomto článku si objasníme, aký bol kontext konania kampane, o čom bola, kto ju podporoval a aké mala dôsledky. Ukážeme si hlavne geopolitické hľadisko a síce to, že západní sponzori obratne využili nespokojnosť nemalej časti obyvateľstva, aby pomohli nastúpiť vláde Mikuláša Dzurindu, ktorého politika bola zároveň viac v súlade s ich záujmami.
Ako Soros ovplyvnil východnú Európu za vyše 30 rokov – zhodnotenie
V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.
Čo konkrétne Soros presadzoval, sme podrobnejšie aj jeho vlastnými slovami uviedli v našej recenzii jeho knihy. Pre zhrnutie je to okrem pádu socializmu následná integrácia východoeurópskych krajín do Európskej únie, transformácia ekonomiky a otvorenie východoeurópskych trhov globálnemu kapitálu a budovanie otvorenej spoločnosti.
Ide im o slušnosť alebo politiku? Matovič, Danko a dvojitý meter na vulgarizmy
Zástupcovia politických mimovládok a rôznych občianskych iniciatív sa často oháňajú potrebou kritického myslenia a otvoreného dialógu. Prax však ukazuje, že niekedy uplatňujú dvojitý meter – svojich „favoritov“ hodnotia značne zmierlivejšie, než svojich „odporcov“. Na konkrétnom príklade – spore Danko vs. Matovič – sme sa rozhodli otestovať, ako hlboko siaha objektivita niektorých významných aktivistov.
Dvojitý meter VIA IURIS: neodpovedajú na otázky ohľadom praxe Zuzany Čaputovej
Mimovládna organizácia VIA IURIS si zakladá na hodnotách právneho štátu, spravodlivosti a rovnosti. Podľa vlastných vyjadrení sa usiluje o to, aby zákony „platili pre všetkých rovnako“ a aby zodpovednosť za svoje prešľapy niesli politici, ako aj bežní ľudia. V prípade svojej bývalej dlhoročnej spolupracovníčky a budúcej prezidentky Zuzany Čaputovej však tieto zásady riadne neuplatňuje.
Soros sám píše, ako ovplyvňuje politiku vo východnej Európe. Tu je zhrnutie
V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.
Spojenci politických mimovládok 4: politici a preberanie moci
V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok sme sa zaoberali už materskými organizáciami niektorých z nich, zahraničnými ambasádami, médiami, korporáciami, Európskou úniou, známymi osobnosťami či akademikmi. Všetci títo aktéri predstavujú podporu v politickom boji pre istý názorový tábor. Pripravujú pôdu na to, aby sa ľudia s určitým hodnotovým ukotvením mohli ujať vlády v štáte. V tomto článku si konkrétne ukážeme, ako sú politické mimovládky napojené na politické strany a ako celá sieť ich spojencov napomáha zvýšeniu šance úspechu politikov, ktorých program je blízky ideológii politických mimovládok.
Spojenci politických mimovládok 3: EÚ, umelci a akademici
V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.