Skočiť na hlavný obsah

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 8 - globálny kapitalizmus

Niektoré politické mimovládky priamo presadzujú víziu globálnej trhovej ekonomiky s čo najmenšou rolou štátu a čo najväčšou dereguláciou pre súkromný sektor. Iné sa sústreďujú skôr na zmierňovanie niektorých sociálnych a ekologických dopadov trhového hospodárstva (hlavne vyzývaním k spotrebiteľskej zodpovednosti) a snažia sa firmy motivovať, aby časť svojich ziskov previedli na prosociálne aktivity.

Obe tieto skupiny politických mimovládok však majú spoločné to, že nekritizujú (resp. len v minimálnej miere) základné štrukturálne problémy globalizovanej trhovej ekonomiky, hlavne prílišnú koncentráciu kapitálu v rukách veľkých nadnárodných korporácií, ktorá deformuje trh a mnohé krajiny dostáva prakticky do závislej pozície (v akademickej sfére sa používajú pojmy ako „závislá trhová ekonomika“ či „rentiérsky kapitalizmus“).

Ďalším často opomínaným problémom je egoizmus, na ktorom je súčasná forma kapitalizmu de facto založená, ako i nárast konzumnej kultúry, keď „nákupné“ sviatky postupne nahrádzajú pestrosť tradičných kultúr s ich morálnymi odkazmi.

V poslednej relácii z cyklu „Čo je na tom zlé“ (téme sme sa sčasti venovali aj v relácii Korupcia globálnej oligarchie 2) si v stručnosti zhrnieme tieto problémy a načrtneme základné myšlienky možných alternatívnych riešení v oblasti ekonomiky, rešpektujúc pritom fakt, že ide o veľmi komplexnú problematiku.

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 7 - jednostranne prozápadná geopolitika

Rôzni predstavitelia politických mimovládnych organizácií hovoria o tom, že „silnejšie transatlantické partnerstvo v rámci NATO by malo byť absolútnou prioritou a jedinou alternatívou“. Niektorí dokonca priamo hovoria, že Rusko je hrozba. Odmietajú ideu Slovenska ako mosta medzi Východom a Západom, označujú ju ako nezodpovednú, či priamo nebezpečnú.

V tejto relácii budeme konfrontovať toto čiernobiele videnie zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Konkrétne:

  • sa budeme pýtať, či je väčšou hrozbou USA alebo Rusko, pričom sa pozrieme na rôzne faktory (zbrojenie, vojny, vojenské základne, zásahy do volieb, šírenie dezinformácií, kultúrna hrozba, ohrozenie demokracie),
  • si ukážeme, že jednostranne prozápadná zahraničná politika je dlhodobo v rozpore s prianiami väčšiny obyvateľov Slovenska,
  • sa zamyslíme nad tým, či je jednostranná a vyhraňujúca sa politika voči Rusku v záujme Slovenska,
  • sa pozrieme na to, či sú bezpečnostné garancie NATO naozaj spoľahlivé,
  • si ukážeme, že aj ako člen NATO môžeme rozvíjať priateľské vzťahy rôznymi smermi.

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 6 - mutlikulturalizmus a migrácia

V relácii na jednej strane zdôrazňujeme, že v každej väčšej sociálnej skupine sú ľudia viac a menej šikovní, poctiví či inteligentní. Prvoradé sú vlastnosti konkrétneho človeka, hlavne morálka a živý kontakt medzi kultúrami môže naozaj prinášať vedecké, kultúrne, ale aj ľudské obohatenie. Avšak multikulturalizmus v podobe, ako je presadzovaný na Západe a ako je aj politickými mimovládkami pretláčaný u nás, má mnoho nevýhod. Po prvé, neberie do úvahy skutočnosť, že medzi skupinami ľudí existujú vrodené rozdiely. Pri rovnakých podmienkach budú teda rôzne skupiny ľudí mať tendenciu vytvárať v niečom iné kultúry. Aj k určitej forme etnocentrizmu existujú biologické predispozície – je lepšie túto prirodzenú tendenciu rozvinúť k zdravej forme národovectva, pretože ak ju budeme potláčať, bude mať tendenciu prejaviť sa v „tieňovej“ podobe ako agresívny nacionalizmus a šovinizmus. Po druhé, rôzne kultúry majú rozličné, často úplne nezlučiteľné, predpoklady, ako to opakovane vidíme napríklad pri otázke karikatúr Mohameda. Ak sa stretnú dve zásadne odlišné kultúry, hrozí asimilácia alebo konflikt. Po tretie, množstvo vedeckých výskumov ukazuje, že v oblastiach, ktoré sú etnicky zmiešané, štatisticky stúpa miera konfliktov a násilností. Po štvrté, zavádzanie multikulturalizmu, ani po desaťročiach jeho pozitívnej prezentácie v hlavnom prúde, nemá na Slovensku väčšinovú podporu. Ak sa budú veľké spoločenské zmeny pretláčať proti prevládajúcemu názoru, len ťažko môžeme vybudovať harmonickú spoločnosť.

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 5 - LGBTIQ+ agenda

V relácii rozoberáme problematiku trans ľudí, queer ľudí a rôznych „neštandardných“ identít. Na jednej strane je zrejmé, že väčšina z týchto ľudí si svoj osud nevybrala a majú v mnohom ťažký život. Spoločnosť ako taká by sa ich ideálne mala snažiť skôr pochopiť, ako odsudzovať. Tolerancia je jedna vec. Druhá je, keď tieto drobné menšiny požadujú zrušenie celospoločenských noriem, ktoré vychádzajú z biologických základov a platia tisícročia. Na Západe je napríklad dnes už bežne prijímané, že človek si môže svoj rod ľubovoľne kedykoľvek meniť či si vybrať zámeno, ktorým ho iní majú oslovovať. Nerešpektovanie týchto rozhodnutí sa vníma ako neúctivé, zraňujúce a utláčajúce. V relácii však ukazujeme, že relativizovanie nemá hraníc. Časť ľudí sa neidentifikuje ani so svojím vekom či živočíšnym druhom, iní zase tvrdia, že choroby (napr. anorexia) sú len iný životný štýl alebo že pedofília či nekrofília sú v poriadku, ak nikomu neubližujú. Vyhovieť individuálnym predstavám všetkých sa však nedá. Podstatou sociálnych vzťahov je to, že človek obetuje časť svojej slobody a strpí nejaké obmedzenia, ktoré sú ale v prospech celku. Pokiaľ spoločnosť nemá pevnú oporu v realite a morálke, relativizačné prúdy ju v konečnom dôsledku destabilizujú a rozložia jej jadro.

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 4 - LGB agenda

V relácii rozoberáme problematiku homosexuality. Nekritizujeme pritom homosexuálov ako takých – naopak, títo čelia často mnohým ťažkostiam aj z dôvodu predsudkov (na čo je vhodné poukazovať a individuálnym prípadom pomáhať vyrovnať sa s ťažkosťami). Kritizujeme však LGB agendu, ktorej cieľom je zásadné pretvorenie spoločenských inštitútov (napr. manželstva) bez spoločenskej legitimity a dostatočnej vedeckej podpory. Stručne zhŕňame evolúciu a kultúrny zmysel lásky. Uvádzame, prečo je tradičná prirodzená rodina z hľadiska spoločnosti všeobecne optimálnou formou rodiny a prečo má štát dôvody ju podporovať viac ako iné formy spolužitia. Na druhej strane zdôrazňujeme aj to, že aj homosexuálna láska môže byť skutočnou láskou a pri každom type lásky je dôležitá hlavne etika a vedomá snaha partnerov pracovať na sebe. Stručne rozoberáme výskum v oblasti vychovávania detí rodičmi rovnakého pohlavia a ukazujeme, že napriek často citovanému údajnému konsenzu vedcov sú výsledky výskumu zmiešané a zatiaľ nevieme s istotou povedať, aký dopad má výchova detí homosexuálmi napr. na ich sexuálnu orientáciu alebo budúce vzťahy.

Link na reláciu

Ako si politické mimovládky predstavujú nezávislosť súdnictva?

Výborný príklad priamo z Európskeho súdu pre ľudské práva poskytuje dokument organizácie European Centre for Law & Justice (ECLJ), ktorý ako krátku správu referencoval Štefan Danišovský v Denníku Postoj.

Z dokumentu vyplýva, že zo 100 trvalých sudcov pôsobiacich na ESĽP medzi rokmi 2009 a 2019 je minimálne 22 (teda viac ako pätina) bývalých vedúcich pracovníkov alebo spolupracovníkov siedmich mimovládnych organizácií:

  • Až 12 sudcov je napojených na Nadáciu otvorenej spoločnosti,
  • 7 na Helsinské výbory,
  • 5 na Medzinárodnú komisiu právnikov,
  • 3 na Amnesty International
  • a po jednom na Human Rights Watch, Interights a Centre AIRE.

Dôležité sú však vzájomné prepojenia – Nadácia otvorenej spoločnosti tie ostatné menované organizácie financuje. To vytvára odôvodnený predpoklad, že uvedené subjekty sú ideologicky prepojené. Vo výsledku to spochybňuje nezávislosť celého orgánu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Čítať ďalej…

Relácia z cyklu O slobode spoločnosti: Môžu byť progresívci zmenou?

V ďalšej z relácií z cyklu O slobode spoločnosti s názvom Môžu byť progresívci zmenou? sme tentokrát aj s Daliborom Juráškom bližšie preskúmali, čo by mohla Slovensku reálne priniesť k moci sa hlásiaca, nastupujúca garnitúra. Snažili sme sa pritom oddeliť politický marketing, pozerali sme sa cez dáta a makroukazovatele. Pokúsili sme sa teda o to, čo by sme pred voľbami očákali od politických mimovládok - špecializovaných ekonomických a politických think-tankov, protikorupčných watch-dogov, atď.

Najskôr sme prešli všetky doterajšie sľuby veľkých zmien (od Mečiara k Dzurindovi, od Dzurindu k Ficovi) a ukázali výslednú realitu. Je poučné si to pripomenúť. Aby sme neboli po N-tý krát opäť sklamaní, lebo sme "chceli veriť".

Potom sme na jednotlivých ukazovateľoch v korupcii, ekonomike, školstve, zdravotníctve, kriminalite a ekológii podrobnejšie prechádzali výsledky Ficových vlád a porovnali ich s predchádzajúcimi obdobiami. Vychádzali sme len z dát, bez marketingových nánosov. Aktuálny mediálny obraz je v liberálnych, "objektívnych" médiách jednoducho neobjektívny a deformovaný.

Následne sme analyzovali možnosti zmien sľubovaných progresívcami a vôbec celou “demokratickou” opozíciou a to v neideologických ako aj ideologických oblastiach.

Čítať ďalej…

Ako politická filantropia deformuje demokraciu

Demokracia ako forma vlády ľudu, ak to nemá byť len prázdna fráza, musí byť spoločenský systém hľadajúci a rešpektujúci väčšinovú podporu navzájom si rovných občanov. Nestrácajúc zreteľ z tohto ústredného významu, položme si priamočiare otázky: Naozaj žijeme v takto organizovanej spoločnosti? Alebo je naša demokracia už iba papierová?

Čítať ďalej…

Rektori UK a STU tesne pred voľbami politizujú akademickú pôdu

Rektor Univerzity Komenského Marek Števček spolu s rektorom Slovenskej technickej univerzity Miroslavom Fikarom tento týždeň formou videa vyzvali študentov, aby šli voliť. Za tým účelom sa im rozhodli na piatok 28. februára udeliť „mimoriadne rektorské volebné voľno“, pretože dať svoj hlas je „mimoriadne dôležité“.

Ide o dve počtom študentov najväčšie univerzity na Slovensku, ktoré sú zároveň často hodnotené ako najlepšie. Rektori sa tak svojou výzvou obracajú na viac ako 30 000 študentov, čo je pri 60 % účasti viac ako 1 % voličských hlasov.

Na prvý pohľad to vyzerá ako legitímna výzva k uvedomelému občianskemu správaniu. Je tiež faktom, že vo svojom krátkom prejave rektori nespomínajú žiadnu konkrétnu politickú stranu a v princípe ani nenaznačujú, ako voliť.

Čítať ďalej…

„Inkluzívna“ firemná kultúra prichádza na Slovensko, sú za tým aj politické mimovládky

Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.

Takéto diverzitné politiky sa pre našinca zdajú byť možno príliš „exotické“. Ťažko si ich v praxi predstaviť na Slovensku, ktoré nemá históriu multikulturalizmu porovnateľnú so západnými krajinami, kde už desaťročia prichádzajú imigranti z tretieho sveta.

Rovnako sme sa nepodieľali na kolonializme či otroctve, ktoré sú často udávané ako ospravedlnenie pre pozitívnu diskrimináciu menšín.

Aj na Slovensku však už prebiehajú kroky, ktoré sú predpokladom celoplošnejšieho uplatnenia takýchto diverzitných politík.

Čítať ďalej…