Skočiť na hlavný obsah

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 6 - mutlikulturalizmus a migrácia

O multikulturalizme, diverzite a migrácii sa dnes diskutuje vo veľkom. V tejto relácii si ukážeme, že aj za touto agendou je istá časť pravdy: prvoradé sú vlastnosti konkrétneho človeka, hlavne morálka a živý kontakt medzi kultúrami môže naozaj prinášať vedecké, kultúrne, ale aj ľudské obohatenie.

Na druhej strane je však veľmi otázne, či multikulturalizmus v podobe, ako je presadzovaný na Západe a ako je aj politickými mimovládkami pretláčaný u nás, nemá viac nevýhod ako výhod.

V relácii si načrtneme niekoľko základných argumentov svedčiacich v neprospech multikulturalizmu, ktoré v hlavnom mediálnom prúde nie sú takmer vôbec reflektované:

  • etnocentrizmus, preferencia nám podobných, má biologické základy;
  • medzi národmi a rasami sú značné rozdiely v rôznych črtách, vrátane rôznych druhov inteligencie;
  • rôzne kultúry vychádzajú z odlišných predpokladov a hodnôt, ktoré sú v niektorých prípadoch nezlučiteľné (napr. šaría vs. kontinentálny systém práva, zákaz zobrazovania Mohameda vs. sloboda prejavu, tolerancia homosexuality vs. trestanie prejavov homosexuality a pod.);
  • ak sa pozrieme do histórie, množstvo konfliktov vzniklo práve preto, že štátne hranice nekopírovali etnické hranice;
  • ak sa pozrieme na históriu Európy, diverzita aj inak veľmi podobných kultúr prispela k množstvu konfliktov;
  • na Slovensku ani napriek desaťročiam snáh nebol „rómsky problém“ vyriešený; načo zvyšovať diverzitu ešte viac, keď sme nevyriešili problémy ani ohľadom tej menšiny, s ktorou žijeme spoločne už storočia?
  • v prípade Slovenska je multikulturalizmus zavádzaný proti vôli väčšiny ľudí – tým pádom môže len ťažko smerovať k harmonicky fungujúcej spoločnosti.

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 5 - LGBTIQ+ agenda

V relácii rozoberáme problematiku trans ľudí, queer ľudí a rôznych „neštandardných“ identít. Na jednej strane je zrejmé, že väčšina z týchto ľudí si svoj osud nevybrala a majú v mnohom ťažký život. Spoločnosť ako taká by sa ich ideálne mala snažiť skôr pochopiť, ako odsudzovať. Tolerancia je jedna vec. Druhá je, keď tieto drobné menšiny požadujú zrušenie celospoločenských noriem, ktoré vychádzajú z biologických základov a platia tisícročia. Na Západe je napríklad dnes už bežne prijímané, že človek si môže svoj rod ľubovoľne kedykoľvek meniť či si vybrať zámeno, ktorým ho iní majú oslovovať. Nerešpektovanie týchto rozhodnutí sa vníma ako neúctivé, zraňujúce a utláčajúce. V relácii však ukazujeme, že relativizovanie nemá hraníc. Časť ľudí sa neidentifikuje ani so svojím vekom či živočíšnym druhom, iní zase tvrdia, že choroby (napr. anorexia) sú len iný životný štýl alebo že pedofília či nekrofília sú v poriadku, ak nikomu neubližujú. Vyhovieť individuálnym predstavám všetkých sa však nedá. Podstatou sociálnych vzťahov je to, že človek obetuje časť svojej slobody a strpí nejaké obmedzenia, ktoré sú ale v prospech celku. Pokiaľ spoločnosť nemá pevnú oporu v realite a morálke, relativizačné prúdy ju v konečnom dôsledku destabilizujú a rozložia jej jadro.

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 4 - LGB agenda

V relácii rozoberáme problematiku homosexuality. Nekritizujeme pritom homosexuálov ako takých – naopak, títo čelia často mnohým ťažkostiam aj z dôvodu predsudkov (na čo je vhodné poukazovať a individuálnym prípadom pomáhať vyrovnať sa s ťažkosťami). Kritizujeme však LGB agendu, ktorej cieľom je zásadné pretvorenie spoločenských inštitútov (napr. manželstva) bez spoločenskej legitimity a dostatočnej vedeckej podpory. Stručne zhŕňame evolúciu a kultúrny zmysel lásky. Uvádzame, prečo je tradičná prirodzená rodina z hľadiska spoločnosti všeobecne optimálnou formou rodiny a prečo má štát dôvody ju podporovať viac ako iné formy spolužitia. Na druhej strane zdôrazňujeme aj to, že aj homosexuálna láska môže byť skutočnou láskou a pri každom type lásky je dôležitá hlavne etika a vedomá snaha partnerov pracovať na sebe. Stručne rozoberáme výskum v oblasti vychovávania detí rodičmi rovnakého pohlavia a ukazujeme, že napriek často citovanému údajnému konsenzu vedcov sú výsledky výskumu zmiešané a zatiaľ nevieme s istotou povedať, aký dopad má výchova detí homosexuálmi napr. na ich sexuálnu orientáciu alebo budúce vzťahy.

Link na reláciu

Ako si politické mimovládky predstavujú nezávislosť súdnictva?

Výborný príklad priamo z Európskeho súdu pre ľudské práva poskytuje dokument organizácie European Centre for Law & Justice (ECLJ), ktorý ako krátku správu referencoval Štefan Danišovský v Denníku Postoj.

Z dokumentu vyplýva, že zo 100 trvalých sudcov pôsobiacich na ESĽP medzi rokmi 2009 a 2019 je minimálne 22 (teda viac ako pätina) bývalých vedúcich pracovníkov alebo spolupracovníkov siedmich mimovládnych organizácií:

  • Až 12 sudcov je napojených na Nadáciu otvorenej spoločnosti,
  • 7 na Helsinské výbory,
  • 5 na Medzinárodnú komisiu právnikov,
  • 3 na Amnesty International
  • a po jednom na Human Rights Watch, Interights a Centre AIRE.

Dôležité sú však vzájomné prepojenia – Nadácia otvorenej spoločnosti tie ostatné menované organizácie financuje. To vytvára odôvodnený predpoklad, že uvedené subjekty sú ideologicky prepojené. Vo výsledku to spochybňuje nezávislosť celého orgánu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Čítať ďalej…

Relácia z cyklu O slobode spoločnosti: Môžu byť progresívci zmenou?

V ďalšej z relácií z cyklu O slobode spoločnosti s názvom Môžu byť progresívci zmenou? sme tentokrát aj s Daliborom Juráškom bližšie preskúmali, čo by mohla Slovensku reálne priniesť k moci sa hlásiaca, nastupujúca garnitúra. Snažili sme sa pritom oddeliť politický marketing, pozerali sme sa cez dáta a makroukazovatele. Pokúsili sme sa teda o to, čo by sme pred voľbami očákali od politických mimovládok - špecializovaných ekonomických a politických think-tankov, protikorupčných watch-dogov, atď.

Najskôr sme prešli všetky doterajšie sľuby veľkých zmien (od Mečiara k Dzurindovi, od Dzurindu k Ficovi) a ukázali výslednú realitu. Je poučné si to pripomenúť. Aby sme neboli po N-tý krát opäť sklamaní, lebo sme "chceli veriť".

Potom sme na jednotlivých ukazovateľoch v korupcii, ekonomike, školstve, zdravotníctve, kriminalite a ekológii podrobnejšie prechádzali výsledky Ficových vlád a porovnali ich s predchádzajúcimi obdobiami. Vychádzali sme len z dát, bez marketingových nánosov. Aktuálny mediálny obraz je v liberálnych, "objektívnych" médiách jednoducho neobjektívny a deformovaný.

Následne sme analyzovali možnosti zmien sľubovaných progresívcami a vôbec celou “demokratickou” opozíciou a to v neideologických ako aj ideologických oblastiach.

Čítať ďalej…

Ako politická filantropia deformuje demokraciu

Demokracia ako forma vlády ľudu, ak to nemá byť len prázdna fráza, musí byť spoločenský systém hľadajúci a rešpektujúci väčšinovú podporu navzájom si rovných občanov. Nestrácajúc zreteľ z tohto ústredného významu, položme si priamočiare otázky: Naozaj žijeme v takto organizovanej spoločnosti? Alebo je naša demokracia už iba papierová?

Čítať ďalej…

Rektori UK a STU tesne pred voľbami politizujú akademickú pôdu

Rektor Univerzity Komenského Marek Števček spolu s rektorom Slovenskej technickej univerzity Miroslavom Fikarom tento týždeň formou videa vyzvali študentov, aby šli voliť. Za tým účelom sa im rozhodli na piatok 28. februára udeliť „mimoriadne rektorské volebné voľno“, pretože dať svoj hlas je „mimoriadne dôležité“.

Ide o dve počtom študentov najväčšie univerzity na Slovensku, ktoré sú zároveň často hodnotené ako najlepšie. Rektori sa tak svojou výzvou obracajú na viac ako 30 000 študentov, čo je pri 60 % účasti viac ako 1 % voličských hlasov.

Na prvý pohľad to vyzerá ako legitímna výzva k uvedomelému občianskemu správaniu. Je tiež faktom, že vo svojom krátkom prejave rektori nespomínajú žiadnu konkrétnu politickú stranu a v princípe ani nenaznačujú, ako voliť.

Čítať ďalej…

„Inkluzívna“ firemná kultúra prichádza na Slovensko, sú za tým aj politické mimovládky

Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.

Takéto diverzitné politiky sa pre našinca zdajú byť možno príliš „exotické“. Ťažko si ich v praxi predstaviť na Slovensku, ktoré nemá históriu multikulturalizmu porovnateľnú so západnými krajinami, kde už desaťročia prichádzajú imigranti z tretieho sveta.

Rovnako sme sa nepodieľali na kolonializme či otroctve, ktoré sú často udávané ako ospravedlnenie pre pozitívnu diskrimináciu menšín.

Aj na Slovensku však už prebiehajú kroky, ktoré sú predpokladom celoplošnejšieho uplatnenia takýchto diverzitných politík.

Čítať ďalej…

„Inkluzívne“ politiky firiem: absurdné pretláčanie multikulturalizmu

V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.

Čítať ďalej…

Občianska kampaň ’98 na Slovensku ako geopolitický nástroj Západu

V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

V tomto článku si objasníme, aký bol kontext konania kampane, o čom bola, kto ju podporoval a aké mala dôsledky. Ukážeme si hlavne geopolitické hľadisko a síce to, že západní sponzori obratne využili nespokojnosť nemalej časti obyvateľstva, aby pomohli nastúpiť vláde Mikuláša Dzurindu, ktorého politika bola zároveň viac v súlade s ich záujmami.

Čítať ďalej…